Chronickú ranu možno definovať ako ranu, pri ktorej sa narušil normálny proces hojenia. Prevažuje názor, že pri väčšine chronických rán sa tak deje najmä v zápalovej a proliferačných fáze. Významnú rolu pri vzniku chronickej rany môžu hrať najrozličnejšie faktory. Odborný článok na stránkach www.worldwidewounds.com sa zmieňuje najmä o zmenách proteáz, cytokínov, buniek i mimobunkového prostredia a ďalej o prítomnosti nekrózy, mikrobiálnej infekcie, oxidačného poškodenia voľnými radikálmi a patologických zmien sprevádzajúcich niektoré ochorenia.
Zmeny v aktivite proteáz – pri normálnom hojení sú produkcia a aktivita proteáz prísne regulované, tento proces je však pri chronických ranách narušený. V exsudáte chronických rán boli odhalené výrazne zvýšené hladiny matrixových metaloproteináz (MMP) a sarinových proteáz a zároveň znížené hladiny TIMP (tkanivových inhibítorov MMP). Dôsledkom je odbúravanie extracelulárneho matrixu, rastových faktorov a ich receptorov so zastavením hojivého procesu.
Cytokíny a zmeny v zápalovej odpovedi – exsudát chronických rán je bohatý na prezápalové cytokíny. Navyše hladiny týchto cytokínov klesajú, ak sa chronická rana začne hojiť, čo dokazuje vzájomný vzťah. Preukázalo sa, že vysoké hladiny cytokínov v exsudáte inhibujú rast a vyvolávajú morfologické zmeny v normálnych kožných fibroblastoch. Zhoršenie zápalovej reakcie spôsobuje aj potlačenie aktivácie makrofágov.
Bunky a ich aktivita – fibroblasty chronických rán boli popísané ako väčšie s polygonálnym tvarom v porovnaní s kompaktným, vretenovitým tvarom normálnych kožných fibroblastov. V porovnaní s nimi majú tiež zníženú proliferáciu. Narušená je migrácia keratínocytov. Chronické rany majú vo všeobecnosti zníženú mitogénnu aktivitu v porovnaní s akútnymi ranami.
Zmeny v extracelulárnom matrixe – zloženie a usporiadanie extracelulárneho matrixu pri chronických ranách môže byť defektné alebo pozmenené, čo spôsobuje oneskorenú reepitelizáciu. Boli pozorované napr. znížené množstvá proteínov, ako je fibronektín alebo kolagén.
Voľné radikály a oxid dusnatý – voľné radikály odvodené od kyslíka súvisia so vznikom vredov predkolenia, antioxidanty môžu naopak urýchliť ich hojenie. Existujú dôkazy, že pacienti s chronickými ranami mávajú zvýšené plazmatické hladiny oxidu dusnatého, ten spolu s hydroxylovými voľnými radikálmi tvorí peroxynitrit, silný voľný radikál, ktorý spôsobuje deštrukciu tkaniva, a môže potlačiť hojenie.
Akumulácia nekrotického tkaniva – podporuje bakteriálnu kolonizáciu a zabraňuje úplnému zahojeniu rany. Môže spôsobiť predĺženie zápalovej reakcie, mechanicky blokovať proces kontrakcie rany a brániť opätovnej epitelizácii.
Prítomnosť mikroorganizmov – to, či ovplyvnia hojenie rany, závisí najmä od relatívneho počtu mikroorganizmov (obvykle viac než 105 na gram tkaniva), ich patogenity (napr. vysoko virulentné beta-hemolytické streptokoky) a ďalších faktorov súvisiacich so stavom pacienta, ako je napr. imunodeficiencia, diabetes mellitus atď.
Patologické zmeny vyvolané niektorými chorobami – ide
predovšetkým o diabetes
mellitus (neuropatia a periférna neuritída, mikroangiopatia) alebo
ischémiu pri ochorení periférnych ciev atď.
Zdroj:
http://www.worldwidewounds.com/…Healing.html
